Eko park pod železnicou - Arborétum

Hlavnou ideou krajinno-architektonickej štúdie je vytvoriť novú plochu zelene, ktorá bude slúžiť obyvateľom mesta na krátkodobú rekreáciu. Poloha blízko centra mesta budúci park predurčuje na to, aby sa stal vyhľadávaným a obľúbeným miestom. Štúdia o parku uvažuje ako o „eko“ parku, v ktorom budú akcentované témy ako klimatická zmena, biodiverzita a udržateľnosť. Z pohľadu krajinnej architektúry to znamená, že priestory budú udržateľné a to najmä s ohľadom na prírodné zdroje - teda dodatkové zdroje energie, ktoré je potrebné vynakladať na údržbu plôch zelene. Ďalej je to hľadanie takých riešení, pri ktorých by sa minimalizovali finančne náročné operácie. V praxi to znamená využiť všetky vlastnosti lokality v prospech nového riešenia či už modeláciu terénu, existujúcu rastlinnú pokrývku a pod. V tomto duchu podpora miestnej biodiverzity znamená nielen viac využívať miestne druhy, ale aj cielene vytvárať spoločenstvá, ktoré budú atraktívne pre rôzne voľne žijúce druhy organizmov ako sú vtáky, hmyz či drobné cicavce. Ako podporné opatrenia možno využiť hmyzie domčeky, búdky pre netopierov a pod. Trendové sú kvitnúce lúky, extenzívne záhony trvaliek a tráv, tematicky ladené výsadby, napr. s liečivými rastlinami a pod. Takéto riešenia však kladú zvýšené požiadavky na znalosti nielen o jednotlivých druhoch rastlín, ale aj na pochopenie širších ekosystémových súvislostí. Mestský park môže znamenať významný prínos pre obohatenie biodiverzity v meste. Stromy poskytujú možnosť úkrytu či hniezdenia pre vtáky, poskytujú potravu, kvety budú lákať užitočný hmyz a ožije aj pôda. Veľkú pozornosť sme už v tomto štádiu venovali výberu rastlinného materiálu. Sú to práve rastliny, ktoré park vytvárajú a len ich správny výber zabezpečí dobré fungovanie celého priestoru na dlhé obdobie. V parku by mali byť umiestnené informačné tabule, ktoré budú návštevníkov informovať o environmentálnych hľadiskách, pretože si myslíme, že takéto znalosti môžu ľuďom pomôcť pochopiť súvislosti a vytvoriť v nich priaznivý vzťah k prírode. Celé územie bude sprístupnené aj vo forme náučného chodníka. 

Záujmové územia sa nachádza v meste Stará Turá, na severovýchodnom okraji zastavaného územia. Na východnej strane ho ohraničuje železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou, ktorá spája Nové Mesto nad Váhom a Veselí nad Moravou cez Vrbovce. Západnú hranicu tvoria zadné trakty domov na ulici generála M.R. Štefánika. Na severnej strane je územie v tesnom kontakte s kultúrnym domom Javorina. Územie je prístupné zo severnej strany, z ulice Kozmonatov po schodisku, ktoré vedie až k železničnej trati. V súčasnosti je územie pokryté hlavne trávovo-bylinným porastom a kríkmi. Jediná skupina stromov sa nachádza v hornej časti územia, na hrane odvodňovacieho rigolu pri železničnej trati, v ktorej vynikajú mohutné lipy. V bylinnej vrstve prevládajú ruderálne druhy ako je žihľava dvojdomá, pichliač roľný, palina obyčajná, kuklík mestský, mlieč zelinný a pod. V kríkovom poschodí prevláda svíb krvavý.

Územie sa fytogeograficky nachádza v oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) a okresu Biele Karpaty (Futák, 1980).
Potenciálna prirodzená vegetácia predstavuje takú vegetáciu, ktorá by sa vyvinula za súčasných klimatických, pôdnych a hydrologických podmienok, keby nebola nijako ovplyvňovaná človekom.
Takáto vegetácia reprezentuje rovnovážny stav rastlinstva vo vzťahu k danému prírodnému prostrediu a preto predstavuje vhodné východisko pre návrh druhového zloženia novo zakladanej zelene.
Podľa mapy rekonštruovanej prirodzenej vegetácie by sa v záujmovom území vyskytovali nasledujúce jednotky: Dubovo-hrabové lesy karpatské - druhové zloženie týchto lesov je bohaté, v stromovom poschodí sa vyskytuje dub zimný hrab obyčajný, ďalej javor poľný, lipa malolistá, lipa veľkolistá, čerešňa vtáčia, vtrúsený je aj dub žltkastý, dub lesný, jarabina mukyňová a i. Kerové poschodie tvoria zemolez obyčajný, svíb krvavý, lieska obyčajná, zob vtáčí, hloh obyčajný, hloh jednosemenný a i. Dubovo-cerové lesy - druhové zloženie v stromov poschodí tvoria dub žltkastý, dub cerový, dub plstnatý, dub mnohoplodý, dub zimný, dub letný, z iných drevín je vtrúsený najmä javor poľný. Krovinová vrstva je pomerne bohatá, tvoria ju najmä: zob vtáčí, drieň obyčajný, trnka obyčajná, svíb krvavý, rešetliak
prečisťujúci, hloh jednosemenný a i.

Celé územie bude dostupné po okružnom chodníku, ktorý bude v čo najväčšej miere vedený po vrstevniciach, aby bolo možné pohodlne prekonať výškové rozdiely v rigole, navrhli sme lávku/mostík, ktorý bude cez rigol prechádzať v hornej časti územia, prípadne bude možné prejsť cez rigol po terénnych schodoch, ktoré budú cez neho prechádzať diagonálne. Na okružný chodník budú napojené oddychové miesta, kde budú umiestené lavičky, hracie prvky, informačné tabule a pod. V území budú zachované všetky existujúce stromy, ktoré budú tvoriť kostru nových porastov. Základ nových výsadieb bude tvoriť zmes domácich drevín, ktoré sú dobre prispôsobené prírodným podmienkam. Ako doplnok je možné použiť kultivary domácich druhov zaujímavé farbou listou či rastom. Uvažuje sa s takými rastlinami a takými postupmi, ktoré zabezpečia pri minimalizácii vkladov maximálny efekt. Napr. vhodne navrhnuté trvalkové záhony potrebujú len jeden údržbový úkon za rok – odstránenie suchých častí rastlín. Kosenie trávnikov je možné minimalizovať vhodne zvolenou zmesou tráv. Spevnené plochy budú realizované z vodopriepustných povrchov a dlažieb a navyše budú spádované do zelene.